Barbora Ralbovska
Nesleduj ma , lebo Ťa udám !!!!
Sú to už roky, čo viem o Tvojej existencii v mojej prítomnosti. Zakrádaš sa za mnou , cez deň aj v noci . Schovávaš sa za múry do tmy vždy keď sa otočím na podivné zvuky. Cítiš sa byť nad vecou , dávaš mi najavo Tvoju pozíciu a pocit neporaziteľnosti. Ukazuješ mi , čo všetko o mne vieš, čo môžeš proti mne použiť, vyhrážaš sa odkrytím kariet tam, kde by si rozbil aj to posledné čo ostalo z minulosti. Snažím sa Ťa nevnímať a nepripúšťať si Ťa v mysli, ale ty si neoblomný a vždy si nájdeš ku mne cestu . Môžem chodiť v skupinke tých, ktorých nemáš rád, môžem ísť sama a meniť pravidlá ciest kade chodím zvyčajne do práce, či domov, stále si za mojim chrbtom aj keď si nechávaš odstup. Sledujem Ťa v spätnom zrkadle a snažím sa ťa striasť, keď naskočí zelená . Každý deň zaspávam s vierou, že Ťa to prestane baviť a konečne sa vzdiališ a nájdeš si inú obeť.